Searchlight Pictures môže získať províziu z nákupov uskutočnených prostredníctvom odkazov. Prvé filmové spracovanie diela Agathy Christie bolo “The Passing of Mr. Quin”, ktoré režírovali Leslie H. Hiscott a Julius Hagen a uvedené bolo v roku 1928. Išlo len o osem rokov po vydaní jej prvej knihy “The Mysterious Affair at Styles”, takže bola stále veľmi aktívna, keď sa začali objavovať filmové verzie jej diel. Od roku 1930 začala Christie písať aj pre divadlo (prvým dielom bola “Black Coffee”), čím si vytvorila vlastnú mediálnu ríšu, ešte predtým, než sa to stalo bežným trendom. Dnes sa môžeme pochváliť okolo 50 oficiálnymi filmovými adaptáciami románov a poviedok Agathy Christie, takmer 40 televíznymi filmami, ako aj dlhodobými televíznymi seriálmi “Agatha Christie’s Poirot” (1989 – 2013) a “Agatha Christie’s Miss Marple” (2004 – 2014), a množstvom projektov, v ktorých je postavou sama Christie, vrátane filmu “See How They Run” z roku 2022. Explorácia mnohých rozhlasových adaptácií Christie by zabralo príliš veľa času a bolo by nezmyselné spomínať všetky detektívne príbehy, ktoré inšpirovala. Jej produktivita a význam v žánri krimi literatúry sú tak rozsiahle, že by sme s kľudom mohli predpokladať, že predstavuje väčšinu tohto žánru. Napokon napísala 74 románov a 16 hier a vydala 16 zbierok poviedok. Christie pokračovala v písaní až do roku 1973, pričom zomrela v roku 1976 vo veku 85 rokov.

Keďže bolo toľko filmových adaptácií, musela Christie snáď skryto prežívať množstvo zlých verzií. Niektoré adaptácie boli tak katastrofálne, že ju priatelia varovali, aby si ich nepozerala. Konkrétne jej zakázali pozrieť si film “The Alphabet Murders” z roku 1965, pričom povedala: “Moji priatelia a vydavatelia mi povedali, že by to pre mňa bolo príliš bolestivé.” Podľa článku z Radio Times z roku 2017 Christie nemala príliš veľa lichotivých slov na adresu svojich filmov. Agatha Christie skutočne nenávidela herecké výkony Margaret Rutherford, ktorá stvárnila bláznivejšiu a komediálnu verziu jej detektívky Miss Marple v štyroch filmoch počas 60. rokov. Obzvlášť sa hanbila za film “Murder, Ahoy!” z roku 1964, pričom ľutovala, že predala práva na postavu Miss Marple. “Bolo to moja chyba,” povedala. “Človek robí veci pre peniaze a robí chybu, pretože sa vzdáva svojich literárnych hodnôt.” Christie však povedala, že to nebolo úplne vina Rutherford. Jej sekretárka, citovaná v Smithsonian Magazine, poznamenala Christiine slová: “Miss Rutherford je skvelá herečka. Nepodobá sa však na moju predstavu o Miss Marple.” Aby ukázala, že nemá voči Rutherford žiadne zlé pocity, venovala jej svoju poviedku “The Mirror Crack’d from Side to Side” z roku 1962. Vo svojej autobiografii, nazvanej “An Autobiography”, Christie kritizovala filmové adaptácie svojich kníh, nespokojná s každou z iného dôvodu. Jej najčastejšou sťažnosťou bolo, že mnohí filmári sa snažili premeniť jej detektívne príbehy na komédie. V prípade “The Alphabet Murders” — na ktorý sa pozerať nemohla — chceli producenti pôvodne, aby herca Zero Mostela stvárnil jej detektíva Hercule Poirota, čo Christie odmietla. Filmári napokon zvolili Tonyho Randalla, čo sa zdá byť krokom späť. Navyše aj slávne spracovanie “Murder on the Orient Express” z roku 1974, ktoré režíroval Sidney Lumet, Christiinej chuti nezodpovedalo. “Bolo veľmi dobre spravené,” povedala, “s výnimkou jednej chyby, ktorú nemôžem odpustiť.” Nenávidela, ako sa Albert Finney, ktorý stvárnil Poirota, komicky zaoberal svojím zvláštnym, veľkým fúzom. Christiei sa nepáčilo, že niektorí vnímali jej temné príbehy o smrti a vražde ako komické a útulné. Nezabudnite si prečítať jej dielo, kde nájdete iba tiene. Na streamovacej platforme je dostupný film “See How They Run”, uvedený v roku 2022.