A24, film “Warfare,” ktorý režírovali Alex Garland a Ray Mendoza, sa radí medzi najpriamo pôsobiace vojnové filmy, ktoré kedy boli natočené. Kamera autorov sa zameriava na drobné detaily, akoby fascinovaný mimozemšťan, a pozoruje ich s dôvtipom biologkého terénneho výskumu. Diváci dokážu takmer cítiť textúry zbraní vojakov, hmotnosť ich obrovských uniforiem a teplotu miestností, v ktorých sa nachádzajú. Keď začnú vybuchovať improvizované výbušné zariadenia (IED), zvuk sa prekrýva a občas sa vytráca, akoby mikrofóny filmu existovali v ušiach práve toho vojaka, na ktorého sa v daný moment sústredíme. Vo filme sa objavuje množstvo kriku, krvi a paniky.

Príbeh z Iraku

Warfare sa odohráva v Iraku v roku 2006 a detailne zachytáva veľmi konkrétnu bitku v rámci širokého a chaotického Bushovho vojnového ťaženia proti terorizmu. Garland a Mendoza postavili svoj film výhradne na spomienkach zapojených vojakov a natáčali na scénach, ktoré sú založené na fotografiách z bojisk. Mendoza bol jedným z vojakov, ktorý slúžil ako komunikátor; jeho úlohu vo filme stvárňuje herec D’Pharaoh Woon-A-Tai. Kamery sledujú amerických vojakov počas celého filmu, buď stoja priamo vedľa nich, alebo zachytávajú ich pohľad prostredníctvom špehujúcich kamier, čím diváci sledujú situácie na bojisku.

Nepriame posolstvo

Frustrujúce na “Warfare” je, že film akoby nemal jasný názor. Nehovorí o význame bitky, ani o tom, čo je v stávke pre protagonistov. O Bushovi, zmysle vojne či o pocitoch Američanov voči Irakčanom sa tu diskutuje len minimálne. Vojaci samotní nie sú zobrazení ako hrdinovia ani ako zločinci; sú skôr obyčajnými pracovníkmi, ktorí občas robia ušľachtilé veci, no rovnako aj hrozné činy. Tento film nie je anti-vojnový ako “Na západnej fronte nič nového” ani nie v propagandistickom duchu ako “Act of Valor”. Je neutrálne zameraný a bez úsudku.

Pocit bez názoru

Kto má akýkoľvek politický názor, odíde z “Warfare” otrasený a šokovaný, ale aj akosi sklamaný. Film nezaoberá pocitmi o vojne v Iraku alebo úlohou USA v nej. Otvára sa scénou skupiny vojakov, ktorí sledujú sexy, soft-core cvičebné video, pričom ich reakcie môžu naznačovať, že ich agresívna heteronormativita súvisí s ich rolou “maskulinných bojovníkov za slobodu”. Avšak tieto obrazy a myšlienky miznú hneď, ako začne bitka. Film sa ďalej nezameriava na symboliku alebo diskusie o sexualite či maskulinitě.

Logistika skôr ako hrdinstvo

Jedna scéna počas filmu ukazuje ťažko zraneného muža, ktorý vyplakáva bolesť, zatiaľ čo iný vojak prichádza a začína hľadať hrdinstvo, na čo mu kričí ako “Máš to! Si silný!” Ten zranený je však skôr ignorovaný, pretože ostatní vojaci, vrátane Will Poultera, Cosmo Jarvisa a Charlesa Meltona, sa viac zaujímajú o evakuáciu, keďže sú pod ťažkou palbou. “Warfare” sa viac zaoberá logistikou odvetných výstrelov a plánovaním evakuácií, než hrdinstvom jednotlivých vojakov. Naozaj ide o skúsenosť.

Film bez posolstva

V rozhovore pre /Film Garland a Mendoza potvrdili, že “Warfare” má byť intímny až natoľko, že strata svojho posolstva je úmyselná. Garland označil kinematografiu za “široký kostol,” v ktorom môže existovať film o boji, a to aj bez jasného posolstva. Podľa neho „úprimnosť musí zahŕňať akúsi neutralitu v prezentácii faktov.” Garland sa vzdáva zodpovednosti za morálne aspekty dvojice považovaním príbehu za zrkadlo. Garland vo svojom prístupe k vojnám nezastáva jasné stanovisko. “Warfare” je apolitický a to niektorí môžu považovať za nedostatok. Film je momentálne v kinách.